Patália s kalendárom a dóchodkom....

....volné pokračuváný mojích spomínék na našu svatku. Písala som to pred pár dnama, ale sa mi nedalo k Vám dostat až neskáj. Ale myslím si, že sa nyšt zlé nestalo, lebo pred pár dnama bolo "babé leto" a šelijaká robota aj po venku a neskaj je teda počasí,...no tfuj!!!...neny hodné teda nyšt!!!...Tak reku, máte vácej času na čítaný.....

Patália z kalendárom a z dóchodkom.....

No, už som tu, medzi vama zas ! Ale šak idem len na chvílku, nebudem vás tu dĺho unúvat, lebo ešče mosím ít pokukat, čo mi chýba f komore. Pojde sa na nákup. Taký vačší, lebo neskaj bolo „svatéhoberouse“!
Háháha, že nevíte čo to je???. Náááá, pečtárka roznášala potešený šeckých dóchodcóf........ preca penziu!!!!

A já si dycky spomenem na našu nebohú svatku, jako ráz vystrašili a zburcuvali celú našu počtu aj s jéj osdenstvom. Tak, to bolo takto.......
Ráz doobeda nám zazvonýl telefón, reku....haló....volala vedúca počty, že či som doma a či mám chvílu čas, ale, že aby som sa nelakala, že sa nyšt zvláštné nestalo, len by boli šecci rádzi, kebych tam na chvílku došla, že majú nedorozumený z našu svatku. Len tak ve mne heglo,reku, šak dobre, za takých 20 minút som tam!
Ono je to na dzedzine tak, že tam vačšinu každý každého pozná a tak to bolo aj ščúl. Já som poznala šecký úradnýčky aj počtárky z našéj počty a ony zas poznali mna. A vedzeli teda, že zme z babenu rodzina a já som najblišší.
Friško som nechála šeckú robotu tak, osedlala bicygel a frčala som na horný konec na tú počtu. Teda.... bola som len prevelice zvedavá, že čo je ve veci. A teda aj bolo!!!! Ludzí druhých tam nebolo, len naša svatka sedzeli na stoličke s pohárom vody v ruke. Pri ných sedzela vedúca počty, kerá neny od nás a tvárila sa velice urazeno a prísno. Babena už boli krotká, aj trocha uplakaná, ale ešče furt moc nechýbalo k temu, aby v ných jedy nezevreli jako v tlakovém hrnci. V kúte sedzelo to pipátenko-doručuvatelka, kerá babene nosila penziu, drobulinké dzifčatenko, keré aj s tú velkú kabelu a aj z bicyglom vážilo jednák 55 kilóf a celé to bolo jedno slzavé údolí, any to nemohlo viprávat. Tak hovorkynu robila jedna úradnýčka od prepážky. Teda že den bol jako ostatné druhé, dokál nedorazili naša svatka, porádno napálená a hrnuli sa hned k okénku a pýtali sa, že kedy ím už konečne négdo donese penziu!!!
Úradnýčka chvílku kukala na babenu a potom ím povedala, že nech chvílu dočkajú, že sa kukne, čo je ve veci. Aj vedúca stala a išli ziscuvat, de sa stala chyba....Ale žádná chyba sa nestala, lebo babene ból normálno dóchodek doručený a aj normálno prevzatý a našu svatku podpísaný. Tak to aj pekne babene povedali a.....potom to začalo. Babena začali ze zvýšeným hlasom nadávat šeckým do kmínék jakýchsik nepodarených, že starých ludzí okrádajú a berú ím ich taško našporuvané penáze....a že ony to tak nenechajú a zavolajú synovi a že ten s nyma šeckýma porádno zatočí, že to eščelen budú vidzet!!!!!! Jako s nýma šeckýma bude, jako pójdu kadelahší....a každé slovo že zdóraznyli porádným buchnucím s pascu pri tem okénku, že v jednu chvílu mali úradnýčky aj strach, že ím babena z pekného pracoviska spravá „kúlnyčku na dříví“. Nepomáhalo nyšt, any ked ím ukázali tú karetku, de sa pri preberáný penazí mosí každý podpísat. Svatka naščascí mali aj okuláre ze sebu, podpis preštuduvali, ale teda že nééééé....hento neny žáááádnýýýý ích podpis, že to je šecko sfalšuvané, že tá malá potvora ích okradla a že ked ím penáze nedá, že na nu zavolajú šandáróf...A teda po temto „strašlivém“ závere babena na chvílku scíchli, lebo z ných jednák částka teho jedu vyfučala, jako ked na tem tlakovém hrnci nadvihnete tú píščelku....Ale to už došla k sebe aj vedúcá a tááá teda jednoznačne chycila dych aj slovo a babene neostala nyšt dlžná....že čo si to jako predstavujú, že ony sú neny žádné zlodejky a že to je urážka na cti a že teda to sa mosí vyšetrit a že nééé babena, ale ony zavolajú policajtóf, nech sa to normálno vyšetrí, že ích tam nebude nygdo urážat a osočuvat a......ešče nevímčo šetko povedala, do teho zas začalo naríkat to neprávom osočuvané pipátenko, keré už zas naríkalo, že ono veru nykomu any len 10 halíróf nezebralo a že dycky načas šeckým penáze poccivo a načas odezdalo....No čo ščúl f takéjto situácii??? Začali rozmýšlat, že by bolo treba zavolat teda nekeho z rodziny, ale ked neny nygdo poruke, tak si zmysleli na mna a teda ma zavolali....
A víte si ma predstavit??? Jako tam stojím a kukám a očúvám a teda veru nevím čo mám spravit? Ale naša svatka, jako ma zbadali, hned nabírali zas na guráži a teda vyskočili jako 20 ročná a išli začat nanovo dokazuvat svoju pravdu! Reku, dočkajte svatko, to sa šeko vysvetlí, nejedujte sa, ešče sa vám néčo stane, to sce klud, sednyte si a ideme sa na to kuknút...Že teda dobre.
Nááá a tak sme teda kukali a študuvali „dokumenty“ a porovnávali podpisy......šecko sedzelo, aj dátumy aj podpisy....nemóhli sme prínt na to, čo sa vlastne stalo. Až naráz sa tá hovorkyna pýtá, že.....a tetyčka, víte vy vóbec kolkátého je neskáj???....A babena, že...prádaže vím, šak neskaj som mala dostat dóchodek......a tá hovorkyna sa puscila do smíchu.....ná, očúvajte tetyčka, čo vy scete brat dóchodek dva rázy do mesáca????? Šak tento mesách vám ból dóchodek normálno doručený a vy ste ho aj podpísali, ale jednák ste si pomýlili dny f kalendári !!! Dobre si doma kuknyte kalendár, či ste si to dobre poznačili......
A bolo po nedorozumený, babena len nechápavo krúcili z hlavu a furt nemohli uverit temu, že ích teda nemál v úmysle nygdo okradnút.....a teda len já som vedzela, že ešče temu na 100% neverá a jednák any verit nebudú. Ale teda slová, že....šak sa teda na mna nehnevajte, jááá som už starý človek čo sa móže už aj pomýlit.....a ty, dzifča, už tolko nenaríkaj, šak teda dobre, no, som ci nescela tolko ublížit, šak dóndzi si nazbírat jablčék dzetom na koláč, lebo je tam teho plná zem a nemá do s tým robit porádky.....a teda „zbohom“, idem a sa už na mna nehnevajte..... lézli z ných jako z chlpatéj deky!!!

No a od tejto udalosci sa už počta poiscila, lebo pri prebíraný svatkiného dóchodku mosela byt prítomná trecá osoba, aby bolo šecko f porádku. Ked som toto šecko referuvala švagrovi, aj my ho bolo lúto. Chvílama bol na omdlecí, chvílama na porazený a chvílama mu bolo aj do plaču. Ale nakonec len mamenku potlapkál po pleci a povedál: „teda manko, spravili ste si porádnú ostudu, len čo je pravda?!“ A potom zme sa na tem aj šeci zasmáli a smejeme sa dycky, ked na to šecko spomínáme....
Ale vedzeli sme aj inšé a to už nebolo veru vóbec veselé, vedzeli sme, že babena budú potrebuvat už inačú opateru....a že to veru vóbec nebude s nyma lahké......Ale taký je už život!
A mosíme ho žit, či tak, lebo tak....inšé nám veru neostává....
.....Hmmm, že „idem len na chvílu“, to mi nykedy neverte, lebo ked sa jááá ráááz rozrečným....ale už naozaj idem, tak su tu majte pekne, šak já zas dóndem nakúknut......

Vaša tetula.babula