To nemyslis vazne, to snad ani nie je mozne?! Ale ludia su rozni u naj jedna pani hodila do kontajnera asi za styri furiky knih, a nebol to marx a lenin , ale svetova kvalitna literatura a stare kucharske knihy! Potom bolo ale hrozne komicke pozorovat jednu starsiu pani, ako lezie cez rebrik do toho kontajnera a vyrahuje ich
Žienky moje o knihách ani nehovorím - tie sú moja slabosť, okrem handričiek. Vyhodila napríklad Welt atlas z roku 1928, zviazané staré spoločenské časopisy z roku 1929 - to by ste čumákovali (prepáčte) - niečo pofotím a vložím, kompótovú súpravu - holandské staré sklo, štamperlíky - také v tvare fľaštičky. Vzorkovník výšivok - starý, to mi povedala, že to je po jej praprababke, ale pre ňu je to vraj bezcenná záležitosť. A vrchol všetkého nádhernú kabelku. Odfotím. No, čo už. Sme rôzni.
Je to take smutne, ked k veciam svojich blizkych ma niekto taky negativny vztah:( Inak ja strasne rada pozeram v sobotu poobede na CT2 relaciu "Pribehy starozitnosti aneb Vite co mate doma?" sa to vola, no vzdy si oci popasiem a otvaram niekedy oci, ked to ocenia. Tak zajtra CT 2 o 13.35
Ja si myslím, že problém je v našich malých bytoch s minimom úložných priestorov. Nie každý má k dispozícii povalu alebo kôlňu, kde sa dajú uložiť staršie veci, ktoré sa momentálne nepoužívajú. Likvidovali ste už niekedy domácnosť po zomrelých členov rodiny? Obvykle treba v dosť krátkom čase vypratať byt alebo dom, aby sa mohol predať. Vtedy je veľký problém, čo si ponechať a čo dať preč. Vecí je veľa, úložných priestorov málo. Pri každej druhej veci srdce "krváca", ale kdesi sa to podieť musí. A tak sa v mnohých prípadoch dostávajú do kontajnera aj veci, ktoré tam nepatria. Preto tie starožitnosti, ktoré "prežijú" majú potom veľkú hodnotu.
To mi nemusíš hovoriť. Rozhodli sme sa presťahovať do bytu po rodičoch, lebo bol väčší ako náš. Lenže - môj otec bol rezbár, mama zberateľka starej keramiky, porcelánu a vyšívala a obidvaja knihomoli. Ja knihomol a milujúca ručné práce. Riešenie: police, police, police. Jasné, že niečo muselo ísť preč. Chlapík z antikvariátu skučal od radosti. Aj to dostal minimum. Náradie na vyrezávanie som si nechala, keramiku a porcelán tiež. Aha otec bol ešte aj fotograf, čiže veci na fotenie, tisíce fotografií. No hrôza, ani nechcem spomínať. Nejako sme sa už uhádzali. Ale bola to fuška. Ale do kontajnera nebola daná ani jedna vec. Všetko našlo nového majiteľa, alebo má svoje miesto. Každá vec mi niečo hovorí.
Komentáre
To nemyslis vazne, to snad
To nemyslis vazne, to snad ani nie je mozne?! Ale ludia su rozni u naj jedna pani hodila do kontajnera asi za styri furiky knih, a nebol to marx a lenin , ale svetova kvalitna literatura a stare kucharske knihy! Potom bolo ale hrozne komicke pozorovat jednu starsiu pani, ako lezie cez rebrik do toho kontajnera a vyrahuje ich

ja som v lete tiez
ja som v lete tiez prehrabovala knihy ktore chcel jeden z dediny vyhodit lebo predal dom a knizky sa nikomu "nehodili" niesla som domov plnu bananovu krabicu nasla som aj toto-vraj nema cenu

http://www.artmama.sk/zo-starej-truhlice/stara-nemecka-kniha-pisana-svab...
Žienky moje o knihách ani
Žienky moje o knihách ani nehovorím - tie sú moja slabosť, okrem handričiek. Vyhodila napríklad Welt atlas z roku 1928, zviazané staré spoločenské časopisy z roku 1929 - to by ste čumákovali (prepáčte) - niečo pofotím a vložím, kompótovú súpravu - holandské staré sklo, štamperlíky - také v tvare fľaštičky. Vzorkovník výšivok - starý, to mi povedala, že to je po jej praprababke, ale pre ňu je to vraj bezcenná záležitosť. A vrchol všetkého nádhernú kabelku. Odfotím. No, čo už. Sme rôzni.
budem sa tesit na fotky, ta
budem sa tesit na fotky, ta pani to vyhodila ked jej zomrel muz, on bol knihomol a ze to uz nikto citat nebude, ma tri deti a neviem ani kolko vnucat

Je to take smutne, ked k
Je to take smutne, ked k veciam svojich blizkych ma niekto taky negativny vztah:( Inak ja strasne rada pozeram v sobotu poobede na CT2 relaciu "Pribehy starozitnosti aneb Vite co mate doma?" sa to vola, no vzdy si oci popasiem a otvaram niekedy oci, ked to ocenia.
Tak zajtra CT 2 o 13.35 
Ja mám veľmi rada tú
Ja mám veľmi rada tú reláciu,a hlavne všetko strarožitné má pre mňa veľkú hodnotu,mám k tým veciam zvláštny
.
Ja si myslím, že problém je v
Ja si myslím, že problém je v našich malých bytoch s minimom úložných priestorov. Nie každý má k dispozícii povalu alebo kôlňu, kde sa dajú uložiť staršie veci, ktoré sa momentálne nepoužívajú. Likvidovali ste už niekedy domácnosť po zomrelých členov rodiny? Obvykle treba v dosť krátkom čase vypratať byt alebo dom, aby sa mohol predať. Vtedy je veľký problém, čo si ponechať a čo dať preč. Vecí je veľa, úložných priestorov málo. Pri každej druhej veci srdce "krváca", ale kdesi sa to podieť musí. A tak sa v mnohých prípadoch dostávajú do kontajnera aj veci, ktoré tam nepatria. Preto tie starožitnosti, ktoré "prežijú" majú potom veľkú hodnotu.
To mi nemusíš hovoriť.
To mi nemusíš hovoriť. Rozhodli sme sa presťahovať do bytu po rodičoch, lebo bol väčší ako náš. Lenže - môj otec bol rezbár, mama zberateľka starej keramiky, porcelánu a vyšívala a obidvaja knihomoli. Ja knihomol a milujúca ručné práce. Riešenie: police, police, police. Jasné, že niečo muselo ísť preč. Chlapík z antikvariátu skučal od radosti. Aj to dostal minimum. Náradie na vyrezávanie som si nechala, keramiku a porcelán tiež. Aha otec bol ešte aj fotograf, čiže veci na fotenie, tisíce fotografií. No hrôza, ani nechcem spomínať. Nejako sme sa už uhádzali. Ale bola to fuška. Ale do kontajnera nebola daná ani jedna vec. Všetko našlo nového majiteľa, alebo má svoje miesto. Každá vec mi niečo hovorí.